Na modrom lístku niekedy vyznačia (ako v horeuvedenom príklade), že si je možné zásielku prevziať v ten istý deň v určených hodinách. Už vidím človeka, ktorý príde unavený z práce, zoberie modrý lístok a poď ho na poštu pre zásielku. Reálnejšie je, že si zásielku vyzdvihnem na druhý deň. To sa však nedá, lebo vtedy už má zásielku znovu doručovateľ a snaží sa vám ju opätovne doručiť.
Nakoľko ste v práci, tak sa mu to nepodarí a zanecháva žltý lístok s názvom Oznámenie o uložení zásielky. Na žltom lístku je už ale informácia, ktorú si málokto všimne: "zásielku je možné vyzdvihnúť na pošte po dni oznámenia". Čiže ak sa aj nájde niekto agilný a ide si v ten deň po zásielku (čo sa pri modrom lístku dá), je po zásluhe potrestaný tým, že ho na pošte otočia aby prišiel zajtra.
Myslím si, že celá procedúra s modrým lístkom o náhradnom doručení by sa mala zo zákona vypustiť a doručovateľ by rovno zanechával v schránke oznam o uložení zásielky (žltý lístok).
(poznámka: Tento proces je určený zákonom o správnom konaní (paragraf 24 a 25) a v Poštových podmienkach (články 27 a 79) Slovenskej pošty, a.s. .)
Doručovateľ nenapíše na modrý lístok presne, kedy vykoná druhý pokus o doručenie. Ale skúsenosti hovoria, že doručovatelia až na výnimky doručujú zásielky v dopoludňajších hodinách. Je teda malá šanca, že prvý alebo druhý pokus o doručenie bude úspešný.
Pracovníci pošty, s ktorými som sa o tom rozprával, sú za to, aby bol modrý lístok zrušený.
Ozrejmí nám niekto, prečo by mal modrý lístok ďalej používať?
Zrejme vám napadnú nevládni dôchodcovia, ktorým je zaťažko ísť pre zásielku na poštu a preto dostávajú možnosť opakovaného doručenia. Myslím si ale, že oni jednak takéto zásielky nedostávajú tak často ako ľudia v produktívnom veku a zároveň sú v doručovacích časoch väčšinou doma.
(Nabudúce si skúsime rozobrať situáciu, ked si v schránke nenájdete modrý ani žltý lístok a zásielka je považovaná za doručenú a vrátená odosielateľovi.)
